Vzpínajúci sa kôň.
17. júna 1923 Ferrari vyhral preteky na okruhu Circuito del Savio. Jazdil na trojlitrovom vozidle Alfa Romeo. Preteky sa konali v blízkosti Ravenny a Enzovo víťazstvo bolo jedným z najvýznamnejších v jeho krátkej pretekárskej kariére, počas ktorej vyhral približne tucet pretekov. Okruh v Salviu nebol až taký dôležitý, ale Ferrari tu uspel v silnej konkurencii a vytvoril nový rekord kola. Okruh sa však do jeho života zapísal aj niečím oveľa dôležitejším.
V publiku bol miestny aristokrat, gróf Enrico Baracca, a po pretekoch bol medzi tými, krorí Ferrarimu gratulovali. Okrem toho pozval Enza na návštevu k sebe a svojej manželke grófke Paoline na ich spoločný statok v blízkosti Ravenny. Baraccovci boli rodičmi Francesca Baraccu, ktorý sa preslávil ako odvážny bojovník v prvej svetovej vojne. Narodil sa v roku 1888. V roku 1907 proti vôli rodičov začal študovať na vojenskej akadémií v Modene, Enzovom rodnom meste, a v roku 1912 sa stal členom kavalérie. O tri roky neskôr odišiel do Francúzka, aby sa tu naučil pilotovať vojenské lietadlá. Za niekoľko týždňov sa prejavil ako veľmi talentovaný žiak a pokračoval v štúdiu, aby sa stal inštruktorom. Keď Taliansko v roku 1915 vstúpilo do vojny, Baracca sa stal pilotom bojových lietadiel. Svoju prvú obeť zostrelil v apríli nasledujúceho roku a v polovici roku 1918 dosiahla jeho úspešnosť 34 zostrelených lietadiel. Aj jeho stroj bol niekoľkokrát zasiahnutý a raz musel dokonca núdzovo pristáť. Baracca preukázal veľkú bojovú odvahu a za svoju statočnosť bol vyznamenaný zlatou vojenskou medailou. V novembri 1916 bol menovaný Rytierom vzdušného priestoru. Možno si spomenul na dni strávené v kavalérií, preto na bok svojho lietadla umiestnil erb, aký kedysi nosili ryteri. Bol to čierny vzpínajúci sa žrebec, Cavallino Rampante, na bielom pozadí. Devätnásteho júna 1918 letel Baracca na svojom lietadle SPAD nad rakúskym frontom, keď ho zasiahla nepriateľská strela, pravdepodobne zo zeme. Bol na mieste mŕtvy a jeho stroj sa zrútil za nepriateľské línie. Na jeho počesť vyrezali znak lietadla a vrátili ho jeho rodičom. Keď Baraccovci o päť rokov neskôr pozvali Ferrariho k sebe domov, grófka venovala symbol vzpínajúceho sa koňa po svojom synovi mladému pretekárovi z Modeny, aby mu priniesol šťastie v jeho kariére. Možno malo toto gesto niečo spoločné s Modenou, no je dosť možné, že ho grófka urobila preto, lebo Enzov brat Alfredo, ktorý bojoval v tej istej eskadre ako Baracca, tiež zahynul vo vojne. N ech ju k tomu viedlo čokoľvek, Ferrari tento symbol prijal s veľkým rešpektom. Biele pozadie vymenil za žltý štít, ktorý symbolizoval mesto Modenu. Po celý život dôstojne prezentoval tento symbol na pretekárskych typoch Scuderie Ferrari a na najlepších cestných automobiloch.
( Z originálu The Ultimate History of Ferrari - preklad Mgr. Miriam Ghaniová, Ing. Pavol Štefanka)
