Ferrari 250 GTO
FERRARI 250 GTO
Skutočný model 250 GTO pochádza zo začiatku šesdesiatych rokov. Aj keď prvá 250-ka uzrela svetlo sveta už v roku 1952 a bola tiež výlučne závodným autom,pre pretrvávajúce finančné problémy musel Ferrari rozšíriť aj sériovú výrobu. Tak narástla rodina tohto typu na niekoľko vyhotovení. Začiatkom bol typ 250 S, nasledovali 250 MM, 250 GT Europa, 250 GT, 250 GT Cabriolet, 250 Testa Rosa, 250 GT California Spider, 250 GT Berlinetta (neoficiálny názov Tour de France), 250 GT SWB, 250 GT 2+2 (známy aj ako 250 GTE) - prvé štvorsedadlové Ferrari, 250 GT Berlinetta Lusso.
Najväčším konkurentom v tejto dobe bol pre Ferrariho jeden z najsilnejších hráčov z automobilového priemyslu, koncern Ford Motor Company. Skôr ako Ford začal vyhrávať, obrátil svoju pozornosť na Enza Ferrariho, no nie ako protivníka, ale spôsob, ako sa dostať medzi víťazov bez toho, aby všetko musel urobiť vlastnými silami. Myšlienka vychádzala z toho, že víťazstvá v pretekoch prinesú aj úspech na komernčnom trhu. Ford chcel poraziť Ferrari nie len v závodoch, no ako uvažoval predtým, odkúpiť aj celú taliansku značku. Začiatkom 60. rokov predložil Ferrarimu návrh, ktorý by Fordovi zabezpečil ovládnutie podniku z Maranella a vytvorenie série cestných vozidiel Ford - Ferrari a pretekárskych Ferrari - Ford. Je zaujímavé, že Enzo nebol úplne proti tejto možnosti. Záverečná ponuka v hodnote 15 miliónov dolárov a sľúbená možnosť pokračovať v súťažení však nestačili. Údajne Ferrari nechcel, aby jeho značka opustila hranice Talianska a ako pravý nacionalista sa napokon dohodol s Fiatom.
Pre Ferrariho to boli zložité časy. Pričinili sa o to nielen príchod Forda na pretekárske dráhy a rastúca hrozba od Porsche, ale aj tvorcovia predpisov, ktorým Enzo Ferrari často rád ukazoval dlhý nos. Nech bol uprednostňovaný ktorýkoľvek druh šampionátu, kľúčom k víťazstvám sa stala interpretácia pravidiel a v tej nebol nik lepší ako Enzo Ferrari! Hrať čestne nebolo v tom čase podľa Ferrariho v móde. Konštrukciov legendárnych vozov 250 GTO, s ktorými Enzo vyhral tituly v triede GT, obchádzal predpisy, ako sa len dalo. Predpokladalo sa, že GTO nebolo viac ako len upravený typ 250 GT SWB, ale v skutočnosti to úplne nový automobil a skutočné pretekárske vozidlo a nie sáriové GT, ako to vyžadovali predpisy. Napriek tomu predstavovalo v tých časoch triedu samu osebe a dlhý čas neexistoval nikto, kto by ho dokázal poraziť. Pre Ferrariho malo označenie GTO veľký význam. Do roku 1984, v priebehu takmer 40-tich rokov výroby, použil Ferrari toto označenie len raz. Model 250 GTO, považujú mnohí ešte aj dnes za najlepšie športové auto od Ferrariho. Bolo to ozajstné pretekárske vozidlo, ktoré sa však dalo používať aj na bežných cestách, ak si človek nepotrpel na pohodlie a luxus. Označenie GTO bolo pre tento typ priliehavé a znamenalo Grand Turismo Omologato, čím bolo vyjadrené, že vozidlo je homologizované podľa predpisov na preteky. Aby model 250 GTO mohol zaradiť v roku 1962 do série B, musel okrem obmedzeniu motora na 3 litre pre preteky série majstrovstiev vyrobiť najmenej 100 - kusovú sériu. Ferrari toľko vozov nevyrobil a vzhľadom na zložitosť, ani vyrobiť nemohol. Napokon tvorcovia predpisov urobili ústupok, pretože si nevedeli predstaviť súboje v majstrostvách sveta športových vozidiel bez účasti Ferrari. Takže v roku 1962 pribudlo pôvodne pretekárskemu typu 250 GT Berlinetta do typového označenia O a premenil sa tak na legendárny Ferrari 250 GTO.
(Z originálu The Ultimate History of Ferrari - preložili Mgr Miriam Ghaniová a Ing Pavol Štefanka)
Rok výroby: 1962, vyrobených 33 kusov za 1600 hodín (iný zdroj uvádza 39)
Motor: 2953 ccm Colombo V12, 300 HP( konských síl)
Maximálna rýchlosť: 280 km/h
Zrýchlenie: 0-100 km/h - 5.6s
PARAMETRE PLASTIKOVÉHO MODELU
Výrobca: Revell
Mierka 1:24
Materiál: plast
Počet častí modelu: cca 193 ks
Pohyblivé časti: otváranie dverí 2 x, predná kapota, zadný kufor, otáčanie kolies 4 x, pérovanie prednej nápravy
Dĺžka x šírka x výška: 175 x 70 x 53 (mm)
Farebné prevedenie: červená karoséria, čierny interiér