Ferrari models

Ferrari 365 GTB/4 Daytona

Obrázok Keď Enzo Ferrari začal tvoriť nové vozidlo s cieľom získať naspäť korunu kráľa superšportových automobilov, o ktorú ho pripravila Lamborghiniho Miura, urobil to už tradične po svojom. Motor uložil dopredu a odborníci len dvíhali obočie od úžasu, ale to nezmenilo nič na tom, že toto zvláštne Ferrari bolo jedno z najlepších superšportových áut všetkých čias. Typ označený 365 GTB/4, inak známe ako Daytona, mal výstavnú premiéru na parížskom autosalóne v októbri 1968. Bolo to najdrahšie a najrýchlejšie vozidlo, aké kedy Ferrari vyrobil, rýchlejšie ako Lamborghini Miura. A že Miuru prekonal v dosahovanej rýchlosti, bolo v roku 1968 najdôležitejšie. Názov Daytona pochádza z floridského pretekárskeho okruhu, na ktorom vozidlá značky Ferrari získali vo vytrvalostných pretekoch veľa úspechov. Z čísla 365 sa odvodzoval objem motora 4,4 litra; skratka GTB znamenala Grand Turismo Berlinetta a číslica 4 v označení typu naznačovala, že motor je vybavený štyrmi vačkovými hriadeľmi. Bol to najväčší Ferrariho motor, ktorý dovtedy vyrobil, a je stále uznávaný za jeden z najväčších aj po štyridsiatich rokoch. Vznikol predĺžením pôvodného veľkého krátkozdvihivého bloku vidlicového dvanásťvalca, ktorý vytvoril Lampredi. V každom ohľade to bol pozoruhodný motor, ktorý vzbudzoval rešpekt. Pôvodné hlavy valcov boli nahradené novými, každá s párom hore uložených vačkových hriadeľov, ktoré poháňala reťaz. Palivovú zmes pripravovalo šesť dvojstupňových karburátorov Weber, čo umožňovalo vyprodukovať ohromujúcu silu 352 koní (262,5kW). Nebola to určite náhoda, že výkon prevýšil o dva kone výkon Miury. Daytona vo svojej dobe nemala žiadneho rivala, či už medzi ostatnými vozidlami Ferrari, alebo inými značkami. Daytona vyzerala mohutne, v skutočnosti však bola postavená na rovnakom podvozku ako elegatný 275 GTB/4, a hoci bola celkovo rozmernejšia a ťažšia, nebolo to oveľa. Nárast výkonu bol taký ohromný, že jeho pomer k hmotnosti dosahoval 200 koní na tonu - úžasná hodnota v roku 1968, ktorá udivuje ešte dodnes. Daytona dosiahla pri nezávislom meraní rýchlosť až 280 km/h, čím sa stala najrýchlejším automobilom tej doby. Skvelá Daytona zrýchľovala na 100 km/h za 5,5 sekundy a na 160 kmúh za 12,2 sekundy. Týmito údajmi sa kvalifikuje do extraligy najlepších šprintérov aj pre dvadsiate prvé storočie. Ale ani to nebolo všetko. Hoci sa idea modrny spájala s uložením motora v strede voza, každému pripadalo neuveriteľné, ako Ferrari so svojou Daytonou dokázal, že vozidlo s motorom uloženým vpredu stále patrí k najlepšie ovládateľným autám na svete. V tomto type sa skĺbila všetka neprekonateľná skúsenosť Enza Ferrariho s jeho talentom. Daytona sa priblížila k dokonalému rozloženiu hmotností na kolesá na takmer maximálne možnú mieru. Motor bol posunutý čo najviac dozadu, tak ako to len podvozok umožňoval, a podobne ako v 275-ke päťstupňová prevodovka bola oddelená od motora a stala sa súčasťou zadnej nápravy. Pinin-farinove prvky - dlhá elegantná karoséria so zdvihnutou prednou časťou, naširoko pričupená na najväčších päťspicových hliníkových kolesách s pneumatikami, ktoré sa ledva zmestili do výrezov v blatníkoch - boli primerané jazdným vlastnostiam Daytony. Výrobu Daytony zastavili v roku 1974, čo znamenalo koniec jej éry. Jej náhradník, ktorý sa objavil prd polrokom, mal motor umiestnený medzi nápravami za vodičom. Ironicky to vyvolalo kritiku, že Ferrari urobil krok späť, keď nový typ nebol lepší ako predchádzajúci. Jednoduchým vysvetlením je,že Daytonu bolo ťažké prekonať.